KlauDia 
Tá pravá mama...
Kráčam si prázdnym sídliskom...len tak dažďom a jeho šumom...vlažným vzduchom...spomínam na deň keď si tu ešte bol...vyšli sme von a ty si prví krát zacítil vzduch a všetko čo bolo v ňom...nôžky ti trápil studená kopa snehu...a dušičku že kde som stratila tú nehu...stála som nad tebou asi 140 centimetrov...a ty si mi tichým dychom pošepkal že chceš mamu a nie mňa tú krutú neznámu...bála som sa tvojho pohľadu...že nenávisť ku mne bude možno prirovnať ku kryhe ľadu...bude studená, neústupná a nesmrteľná...že nikdy nepochopíš prečo si tu a budeš hľadať svoju mamu...a budeš moju snahu považovať za márnu...niesom a nebudem dobrá matka a preto ťa radšej zachránila mamina kamarátka...ona je tá čo ti nahradí mamu a bude ťa ľúbiť ako tvoje naozajstná matka...
Dátum vloženia 10. 3. 2007 21:46Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2255
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
